"Veď ma poznáš, rada prekvapujem:)" odpovedala s úprimným úsmevom a zložila sa do kresla, akoby tu bola doma. Vonku už dlhšie zúril lejak, bola celkom premočená. "Máš tu strašný bordel." poznamenala, keď sa poobzerala po izbe. "Ten si tu nechala ty, keď si naposledy odchádzala. Dlho sa tu nedalo poriadne žiť." zafrflal som a zazrel som na ňu dosť zúrivo na to, aby pochopila, že tu nie je vítaná. Niečo si zamrmlala... asi niečo v zmysle "mrzí ma to" ... bolo mi to jedno. Podišiel som k oknu a zadíval sa na špinu, ktorá sa s dažďovou vodou valila po ulici. Dúfal som, že sa keď sa otočím, bude preč.
Nie, nebola. To by bolo na ňu príliš jednoduché. Sedela skrútená do klbka v kútiku kresla, s hlavou zaborenou do vankúša a plakala. Díval som sa na ňu. Zdalo sa mi neuveriteľné, že niečo tak jemné a zraniteľné tu kedysi narobilo takú spúšť. Bola celkom biela, skoro až priesvitná... akoby sa strácala. Drobné telo posiate ranami. Poznám jej utrpenie. Je týraná, ľudia si ju nevšímajú a odháňajú od seba, za to že s ňou už svoju zlú skúsenosť majú... práve tak ako to teraz robím ja. Som zlý, veď ona za to sama nemôže. Sme to my ľudia, ktorí jej tak ubližujeme a sami na to potom doplácame.
Vybral som zo skrine najväčšiu osušku a zabalil ju do nej. Triasla sa od zimy a neprítomne sa na mňa dívala, akoby už chcela radšej umrieť. Privinul som si ju bližšie k sebe. Odovzdane mi položila zmoknutú hlávku na rameno a ja som pocítil príjemné teplo, ktoré s nej vyžarovalo. "Už sa ťa tak ľahko nezbavím, že?" s otázkou som sa jej zadíval do očí a milo sa usmial. "To určite nie:)" začervenala sa a privinula sa ku mne ešte bližšie. "Som predsa Láska... a keď už sa mi podarilo preniknúť až sem do srdca, tak ma len tak vyženieš." Pomaly sa jej vrátil život a ja som si začal uvedomovať, že mi už vlastne chýbala. Aj so všetkými jej nezmyselnými nápadmi, psíkovskou oddanosťou a mačacou neposlušnosťou.
"A čo budeme teraz robiť?" spýtal som sa jej. "Hm, asi by sme mali najskôr upratať ten neporiadok, čo som v tomto srdiečku zanechala, nie?... a potom uvidíme:)
