Downshifting

Autor: Tomáš Gríger | 21.3.2011 o 23:21 | Karma článku: 1,51 | Prečítané:  554x

Vtedy bola zima. Obojživelne mokrá, londýnska, zahmlená. Jelly stávala každé ráno na stanici nadzemky v Kentish Towne s veľkou doskou plnou svojich výtvarných diel. Volala sa vlastne Jenny, ale bola tak drobná a biela, až bola miestami priesvitná, preto jej hovorili Jelly. Stával tam aj Eiffel. Eiffel mal 2,5 metra, prechudlú postavu, nosil dlhý čierny kabát, vysoké kožené cižmy a kreslil si tmavé tiene okolo očí. Medzi nimi stál Junior zabalený do obrovského vlneného šálu. Prišiel len nedávno a začal dochádzať do svojej novej práce, kde si stále nevedel spomenúť na názov svojej funkcie, iba že začína s "junior...". Každé ráno stáli všetci traja na tom istom mieste špinavej stanice nadzemky Silverlinku.

Z Jelly mala byť výtvarníčka, z Eiffela elektrikár a Junior bol iba také kurča, naivný rebel, ktorý opustil rodnú hrudu, aby bol slobodný, nezávislý a videl svet... žiadne veľké ciele, iba veľká zvedavosť.

Neviem čo bolo ďalej s Jelly a Eiffelom. Viac som o nich nepočul. Ale viem o Juniorovi. Darilo sa mu... povýšili ho... dvakrát... našiel si lepšie zamestnanie... zas ho povýšili... z boxu ho presťahovali do kancelárie... z kancelárie vedie tím... tím rastie... grafy idú hore... ocenenia... pochvaly. Nekonečný kolotoč rastu, čísel, informácií, projektov, mítingov, všetkého viac a všetko rýchlejšie a nakoniec som z neho vyrástol JA.

Jelly a Eiffel ma volali Junior, pretože to bolo jediné čo som si pamätal zo svojej funkcie týždeň po nástupe. A teraz som tu, v kancelárii na vysokom poschodí vysokej budovy, mám šikovný tím, veľa emailov, papierov a zodpovednosti. Vo svojom obore som dobrý a mám už svoje meno. Bývam v meste nekonečných príležitostí. Môžem si stále fotiť a kamkoľvek cestovať, som slobodný.

Ale obetoval som čosi príliš vzácne a nechal to trvať príliš dlho. Zamotaný do rýchleho sveta mesta v ktorom je všetkého veľa... len čas nie. Fotoaparát mesiace leží bez pohnutia v kúte, z blogu pomaly ubúdajú RSSka, Maline zhrdzavel výfuk a ja som medzitým zapletený v kolobehu každodenných povinností, bez akejkoľvek vyhliadky na zlepšenie. To čo robím každý deň už môj život nenapĺňa, skôr len vypĺňa, alebo presnejšie prepĺňa. Pomaly som vysávaný vyčerpanosťou mysle z opakovanej prázdnoty uplynulého dňa.

Moje rozhodnutie naše HR oddelenie definuje ako Downshifting. Neviem ako sa to povie po Slovensky a či na to u nás vôbec slovo existuje. Pre mňa je to malá rebelia proti materializmu. Aby som mal čas aspoň na niektoré z vecí ktoré robím rád. Vymanenie sa z plytkej konzumnosti moderného chápania spoločenského úspechu. Po dlhých neúspešných vyjednávaniach som predložil výpoveď, majetky srdcu nie blízke hodil na eBay a zbalil sa na dlhú cestu. Mnohí ťažko chápu ako môžem zanechať takú kariéru. Ja sa obávam iného. Či už na mne následky nie sú trvalé, či ešte dokážem nájsť inšpiráciu, kreativitu, vášeň a prirodzené šťastie. Ale budem skúšať.

Pekný a lesklý...

Downshift

...ale nie je pre mňa.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?